Máte na starosti kopec detí a nenapadá vás žiadna hra, ktorá by ich mohla zabaviť? My na dennom tábore v CVČ sa hráme s deťmi rôzne hry. Tieto sú u detí (aj mňa 😀 ) najobľúbenejšie.
1. Klasická naháňačka
Jeden naháňa, ostatní utekajú. Ak niekoho chytí, naháňa chytený. Nesmie sa vracať, musí chytiť niekoho iného.
2. Kuchár dáva do polievky
Jedno z detí je kuchár, hovorí text: „Kuchár dáva do polievky…….“. Vždy dáva niečo iné – napr. farby, značky áut, štáty, mestá, mená dievčat, zeleninu, zvieratá,…. Potom vyberie jeden z detí, ktoré bude poslucháč. Ostatné deti chodia k poslucháčovi a pošuškajú mu to svoje vymyslené meno/farbu/zviera,… nesmú sa opakovať. Keď poslucháč už všetky počul, vymyslí si ešte aj on a v hocijakom poradí všetko vymenuje. Potom kuchár zakričí jednu z menovaných vecí napríklad „modrá“. Ten, kto povedal modrá začne utekať. Musí obehnúť jedno kolečko a kuchár ho chytá. Ak sa stihne vrátiť ku kamarátom, tak vyhral, ak nestihol a kuchár ho chytí, stáva sa kuchárom (alebo ak stihol bude kuchár a ak nestihol bude normálny hráč – to je na dohode).
3. Ihly a balóny
Podľa počtu detí sa určí počet ihiel (deti-naháňači), napr dve. A ostatné deti sú balóny. Začína naháňačka – ihly chytajú balóniky. Ak niekoho ihla chytí, balónik praskne (čupne si). Ostatné balóniky ho môžu zachrániť tak, že urobia pri prasknutom balóniku 5 drepov (nafúkajú ho). Pumpy chytiť nemôžme, až keď prestanú pumpovať. Ak sú všetky balóniky prasknuté, vyhrali ihly.
4. Molekuly
Deti sa prechádzajú v určitom sektore. Keď sa zakričí „TROJICE“. Tak všetci sa rýchlo musia dať do trojíc. Ak niektorí nie sú trojica – je ich menej alebo viac a neodpojili sa, tak vypadávajú. Deti sa musia chytiť za ruky – iba vtedy utvoria molekulu. Môžeme zakričať hocijaké čísla (podľa počtu detí) – „DESATICA, DVOJICA, ŠTVORICA, …“. Môžme zakričať aj „JEDNOICA“. Vtedy sa nesmú nikoho dotknúť, ak sa dotkli, tak vypadli. Táto hra má väčšinou dvoch víťazov (zostane dvojica).
5. Vidličky-Lyžičky-Nože
Jedno dieťa je pri stene/strome. Vždy keď sa otočí k stromu, hovorí „vidličky,lyžičky,nože!“ a potom sa otočí. Deti počas odriekania textu bežia k stromu (vždy si určíme niekde štart). Ak niekoho po otočení hovorca zbadá, dá mu trest: napr. „3 vtáčie kroky dozadu“, „2 slonie kroky dozadu“ a podobne. Podľa toho, ako veľmi sa ešte hýbali počas toho, keď už sa otočil tvárou k nim. Ten kto sa dotkne prvý stromu vyhral a ide odriekať vidličky-lyžičky-nože.
6. Polievka sa varí
Na hru treba mäkkú loptu (nie moc tvrdú, najlepšie látkovú loptu). Deti sa postavia okolo lopty, dajú k nej jednu nohu a druhú dajú dozadu. Najprv sa vyberie jeden hlavný, ktorý bude hovoriť, kto to bude. Potom sa začne spievať „Polievka sa varí, mäso na tanieri, príde na to, zje sa to, bude toooo…..“ a ten hlavný vykríkne meno jedného z detí napr. „Janko!“. Janko rýchlo chytí loptu a musí zakričať „STOP!“. Ostatní do kým nepovedal stop utekajú. Keď povie stop, deti majú ako keby prilepené nohy. Môžu sa hýbať iba tak, aby sa im nohy neodlepili z miesta. Janko sa pokúsi niekoho vybiť/trafiť. Ak dieťa, do ktorého hádže loptu urobí krok, spadne alebo do trafí lopta, tak vypadlo. Ak však loptu chytí alebo sa uhne, vyhralo a vypadáva ten, čo hádzal loptu. Ten, ktorý vypadol potom zakričí meno, kto to bude. Hrá sa do kým nezostanú len dve deti a z nich jedno nevyhrá.
7. Žake-žán
Hra s rukami. Deti sa dajú do kruhu. Ľavú dlaň dajú pod dlaň vedľajšieho dieťaťa (1) a pravú ruku dajú na ruku druhého vedľajšieho dieťaťa (2). Vždy jeden začína. To rukou čo má navrchu, buchne na ruku vedľajšieho dieťaťa (1) (to je vlastne tam, kde má ruku pod), to zas buchne ďalej atď,…. Spievajú pritom pesničku: „Žake žán-žán-žán, žake bój-bój-bój, žake čita, apa čita, pridaj piecku, dina mita, van dur FLIX“. Na flix musí dať ruku preč ten, komu práve ideme buchnúť. Ak mu po nej buchne ten na ktorom je akurát pesnička, vypadol. Ak ju stihol dať preč, tak vypadol ten, čo mu išiel po nej buchnúť. Ak dá niekto iný preč ruku, komu sa ani nešlo búchať, tak tiež vypadol. Takto postupne vypadávajú deti, až zostanú iba dvaja. To sa potom hrá tak, že jeden si spojí dlane a ten druhý mu po nich búcha. Na flix musí dať ruky preč ten, ktorý má spojené dlane. Ak stihne vyhral, ak nestihne prehral.
8. Ide Pešek okolo
Deti sa sadnú do tureckého sedu tak, aby utvorili kruh. Vyberie sa jeden Pešek, ten sa postaví za deti, ostatné deti si skryjú oči. Potom všetci spievajú pesničku: „Ide Pešek okolo, nedívaj sa na neho, kto sa naňho kukne, toho Pešek buchne.“ Koho sa Pešek dotkne, toho po skončení pesničky naháňa. My sme to hrali potom tak, že za koho Pešek niečo položí, lebo je to prekvapenie, že kto to vlastne je. Potom sa Pešek snaží chytiť toho, koho sa dotkol/alebo za koho niečo položil, plus sa snažia rýchlo posadiť naspäť. Lepšie je to, ak je veľa detí, lebo potom si väčšinou stihne sadnúť Pešek a začne to byť nudné. Vtipné je dovymýšľavať tam ešte ďalšie pravidlá.
9. Sochy na rozosmievanie
Deti sa pohybujú a keď povie jeden-rozosmievač stop, musia zastaviť a nehýbať sa. Kto sa moc hýbe alebo sa začne smiať, vypadol. Rozosmievač chodí od dieťaťa k dieťaťu a snaží sa ho rozosmiať. Nesmie sa však sochy dotknúť. Môže sa dotýkať len akože, rozpráva vtipy, robí šašoviny,… do kým sa dieťa socha nerozosmeje. Ten kto sa nerozosmial vyhráva kolo.
10. Sochy na hudbu
Hrá hudba a niekto ju zastavuje. Deti tancujú a keď prestane hrať hudba, nesmú sa pohnúť. Kto sa pohne, vypadol. Dá sa to spojiť potom aj s rozosmievaním.
11. Kunkuklung
Moja vymyslená hra, ktorá sa na počudovanie stala dosť obľúbenou u detí 😀 My to hráme tak, že tam máme šmýkalku, ale dá sa to aj bez nej, ak sa trochu upraví dej. Deti idú do vesmírnej lode (šmýkalka s domčekom). Keď sa šmyknú, dostanú sa na nejakú planétu. Tá sa vždy volá Kunkuklung, ale vždy si vymyslím, že aká to bude planéta. Keď sa všetci šmyknúť, dostanú inštrukcie – vymyslený príbeh, ktorý ma napadne v tej chvíli. Dej je vždy iný, cieľ je vždy rovnaký – mimozemské monštrá chcú ovládnuť Zem a oni sú jediní, ktorí ju môžu zachrániť. Vždy si vymyslím niečo iné, ako ju vedia zachrániť – nejaké úlohy a ja ich naháňam, ak niekoho chytím, tak naháňa so mnou lebo sa stalo tiež monštrum a podobne,…
Príklad hry: Na planéte Kunkuklung žijú monštrá, ktoré keď sa vás dotknú, premenia vás tiež na monštrá. Ak chcete zachrániť Zem, vašou úlohou je obehnúť celý park a dostať sa do lode (šmýkalka s domčekom). Koho chytím, ten ide na nejaké miesto (inokedy zas naháňa so mnou, podľa toho, aká som unavená 😀 ). Monštrum-ja ich naháňa a keď niekoho chytím tak vydám nejaký zvuk alebo volačo a oni sa tešia 😀 Podľa počtu chytených detí potom vymýšlam ďalší príbeh. Buď ďalšie kolo naháňajú so mnou, alebo budú robiť niečo iné, alebo ich pustím a tak. Potom sa idú zas šmyknúť a idú plniť ďalšie úlohy do kým sa nerozhodnem, že už zachránili Zem, alebo som všetkých chytila prípadne sa stali inak monštrami a Zem sa už nedá zachrániť.
Iná hra: Šachovnicový chodník, deti môžu stúpať len na biele dlaždice a ja ich naháňam. Koho chytím, stúpi na inú kocku, stúpi mimo chodníka alebo stoja dvaja na jednej dlaždici, tak ide bokom, stáva sa monštrum.
Iná hra: Ak už mám približne rovnaký počet monštrí a ľudí, tak ku každému dieťaťu-človek pridelím jedno dieťa-monštrum. Monštrum dá dieťaťu reálne splnitelné úlohy (napr za 10 sekúnd urob 5 drepov, za 15 sekúnd obehni park, urob 10 drepov a podobne). Ak dieťa splní všetky tri úlohy, ide na vesmírnu loď (šmýkalka), ak nesplní, stáva sa monštrum,… Atď… Vždy si niečo vymyslím podľa počtu detí aj toho ako ich to baví, prípadne monštrá pomáhajú vymyslieť niečo nové a tak. Je to zábava. Túto hru som si vymyslela len tak náhodou lebo deti boli znudené a na počudovanie sa to všetkým páči 😀