So spolužiačkami sme dostali za úlohu vymyslieť nejakú aktivitu týkajúcu sa geografie pre deti v rôznom veku, ktorá by mohla byť vhodná na vyučovanie, ale aj napríklad do školy prírody a podobne… Skúste si podľa našich rád vyrobiť vlastnú meteorologickú stanice. Je to celkom zaujímavé, aj zábavné a vieme vďaka nej zistiť, aké je počasie, prípadne predpovedať počasie na krátky čas…. Stačí nám na to niekoľko pomôcok…
Na internete nájdete kopec nápadov na tvorbu vlastnej meteorologickej stanice. Odporúčame hlavne tieto odkazy, ktoré nám pomohli pri príprave našej aktivity: Zdroj1/ , Zdroj2/ , Zdroj3/ , a ďalšie odkazy, ktoré budú nižšie pri konkrétnej aktivite.
Update 17.4.2020 – dopísala som nové veci a informácie k starým nápadom.
Čo všetko by mala/mohla taká meteorologická stanica obsahovať? Toto obsahovali naše:
- zrážkomer
- vlhkomer
- anemometer – vetromer
- atlas na sledovanie mrakov
- veterný smerovač (korouhvička)
- teplomer
- slnečné hodiny
- kompas
Prvou vecou, čo učiteľ musí urobiť, je pripraviť všetky potrebné pomôcky. Potom žiakov rozdelí do skupín a môže im prípadne dať aj nejaký pracovný list, aby vedeli, čo všetko majú vyrobiť aj s nejakými krátkymi návodmi alebo pomôckami, prípadne s fotografiami. Môžete použiť napríklad aj tieto príklady, z tohto článku.
Pustíme sa teda najprv do výroby meteorologickej stanice. V podstate nezáleží na poradí, ale keďže na niektoré „prístroje“ potrebujeme určovať smer, preto je lepšie vyrobiť si najprv kompas, prípadne ešte skôr teplomer (spoločne s učiteľom). Žiaci by mali spoločne tvoriť jednotlivé prístroje z meteorologickej stanice, aby vedeli, ako fungujú, ako sa tvoria. Každá skupina žiakov si vytvorí vlastnú meteorologickú stanicu, na ktorej sa bude merať všetko, čo dokážu. Namerané výsledky potom odprezentuje každá skupina vo forme „predpovede počasia“ na dnešný deň (zvyšok dňa), prípadne šikovní dokážu predpovedať aj na nasledujúci deň.
Kompas
Potrebujeme:
- miska s vodou
- magnet
- ihla (špendlík)
- list
- papier, pero
- pre učiteľa – normálny kompas (prípadne kompas na mobile), aby skontroloval, či vyrobený kompas funguje
V podstate stačí napustiť misku s vodou, nájsť ľahký malý list, ihlu prejsť niekoľkokrát magnetom a následne ju položiť na plávajúci list. Po pár sekundách sa ihla na liste správne nasmeruje. Potom už stačí nakresliť na papier sever, juh, východ a západ. Okontrolovať sa to dá podľa normálneho kompasu. Ihla je natočená severo-južným smerom, treba zistiť, ktorý hrot ukazuje na sever a ktorý na juh. Ak budete ihlu magnetizovať niekoľkokrát v smere zhora-dole, vrchná časť bude ukazovať na sever. Všimnite si, ako sa ihla sama dotočí – je to spôsobené magnetickým poľom zeme.
Super návod na kompas nájdete napríklad aj na tomto odkaze, alebo aj na tomto.
Zrážkomer
Potrebujeme:
- zaváraninovú sklenenú fľašu / alebo plastovú fľašu
- pravítko
- centro fixka
- prípadne môže byť aj lievik alebo vyrobený lievik z plastovej fľaše
Pomocou pravítka nanesieme na fľašu dieliky v mm alebo v cm. Zrážky sa merajú v milimetroch, ale pre ľahšie odčítanie sme vytvorili zrážkomer v centimetroch (alebo namiesto 1cm napíšte 10mm). Ak náhodou neprší, môžeme deťom jednoducho naliať vodu do zrážkomera, aby skúsili odčítať, koľko mm zrážok napadlo.
Super návod na zrážkomer nájdete na tomto odkaze (je tam obrázok aj s lievikom).
Atlas mrakov
Potrebujeme:
- obrázky mrakov/oblakov
- iné materiály s názvami oblakov, v akej výške sa nachádzajú, koľko zrážok a v ktorom období,…
- nožnice, prípadne lepidlo
Ak si to učiteľ nechce ručne všetko hľadať, predplatitelia Lepšej geografie majú k dispozícii super pracovné listy venujúce sa oblakom. Napríklad kukátko na poznávanie oblakov a materiál skladačka atlas oblakov. Ak nemáte, môžete si podobné kukátko vyrobiť aj sami.
Žiaci si vystrihnú rámček, na ktorom sú odfotené oblaky aj s ich menom. Pomocou kukátka hľadia na oblaky a snažia sa zistiť, o ktoré oblaky ide. Ďalší pracovný list sa môže týkať atmosféry alebo tiež oblakov (napríklad určenie v akej výške sa nachádzajú, z ktorých oblakov padajú zrážky a podobne). Podľa oblakov dokážeme mnoho informácií – sú to oblaky, ktoré prinášajú zrážky? alebo búrku? akej farby je obloha?
Super materiály pre predplatiteľov Lepšej geografie na tomto odkaze. Iné námety na atlas mrakov aj pre menšie deti na tomto odkaze a aj na tomto alebo ešte aj na tomto.
Vlhkomer
Potrebujeme:
- šišku
- špagát
Najlepšia je borovicová šiška, ale ak nie je, tak zoberieme to, čo nájdeme. Šiška by mala byť zavesená pod strechou, aby nebola vystavená priamym zrážkam. Pomocou otvárania a zatvárania šišky vieme sledovať vlhkosť vzduchu. Pri zmene vlhkosti sa šiška sa otvára a zatvára, vydáva šuchotavý zvuk.
Super obrázky a námety na otázky pre žiakov na tomto odkaze.
Anemometer – vetromer
Potrebujeme:
- plastelína
- slamky
- špendlíky, lepiaca páska, nožnice
- starú ceruzku, ideálne s gumou
- poháre, obal od vajíčok, muffinové košíčky, …
Anemometer sa používa na meranie rýchlosti vetra, náš nie je napojený na počítač, tak to budeme iba simulovať (pravdepodobne by sa to dalo vypočítať podľa nejakých fyzikálnych vzorcov, ale to nebolo našim účelom). Podľa toho, ako silno/rýchlo vietor fúka, tak podľa toho sa nám určitou rýchlosťou točili slamky na našom anemometri. Môžeme aspoň povedať, či je bezvetrie alebo môžete použiť fyziku (v=s/t ->> rýchlosť vypočítame ako dráha deleno čas).
Odkazy s krajšími obrázkami anemometrov na tomto odkaze.
Smer vetra (korouhvička po česky)
Potrebujeme:
- plastový pohár
- stará ceruzka ideálne s gumou
- papierová šípka, nožnice, lepiaca páska
- plastelína
- špendlík
- slamka
- papier
- náš vyrobený kompas
Anemometer si vyrobíme tak, že slamku pripevníme špendlíkom na ceruzku, ktorá má ideálne aj gumu. Na konce pripevníme šípku. Pod smerovač nakreslíme svetové strany, aby sme vedeli, aký vietor fúka. Ako vieme, aký vietor fúka? [pozn. smer vetra sa udáva podľa smeru odkiaľ vietor fúka]
Super odkazy s podrobnejším návodom a krajšími obrázkami na tomto odkaze a na tomto odkaze.
Slnečné hodiny
Potrebujeme:
- ceruzka
- plastelína
- pracovný list
- papier a pero
Slnečné hodiny možno na prvý pohľad nepatria do meteorologickej stanice, ale vieme si vďaka nim odmerať napríklad východ a západ Slnka, koľko je hodín a keďže intenzita žiarenia sa meria ťažko, tak aspoň pre zaujímavosť môžeme mať hodiny. My sme na naše hodiny použili ceruzku, ktorú sme prichytili na papier plastelínou. Ciferník hodín sme si poskladali podľa úplne super pracovného listu. Ciferník sme predĺžili aj na papier, aby sme lepšie videli tieň. Ciferník si treba nastaviť podľa geografickej šírky (BA – 48stupňov severnej geografickej šírky), v ktorej sa nachádzame. 12tka by mala smerovať smerom na sever, na to použijeme náš hotový kompas.
Fantázii sa medze nekladú, niektorí si hodiny ešte zväčšili a vyrobili slnečné hodiny z konárov.
Ešte niekoľko ďalších super odkazov, s inými slnečnými hodinami, ktorými sa môžete inšpirovať: odkaz, odkaz, odkaz, odkaz.
Teplomer
Potrebujeme:
- plastová/sklenená fľaša
- slamka
- viac plastelíny
- lieh/alkohol (my sme použili lacnú vodku) – približne polovica plastového pohárika, nakreslíme naň čiaru, pokiaľ siahala hladina
- voda (v rovnakom množstve ako alkohol) – použijeme rovnaký pohár ako pri alkohole, nalejeme sem vodu po čiaru
- potravinárske farbivo
Keďže budeme pracovať s alkoholom, odporúčame vyrábať tento teplomer ešte pred kompasom, spolu s učiteľom. žiaci nalejú do plastovej alebo sklenenej fľaše alkohol (polovica plastového pohárika), následne sem nalejú toľko isto vody. Potom do tekutiny nakvapkajú dve-tri kvapky potravinového farbiva, napríklad červené. Zamiešajú to slamkou. Slamku potom pripevníme plastelínou o hrdlo fľaše tak, aby sa slamka nedotýkala stien fľaše, ani dna fľaše. Nad plastelínou zostane cca 2-3 cm slamky a plastelína musí dobre utesniť všetky vzduchové medzery (nesmie však prekryť slamku!). Na teplomer si nakreslíme čiaru, pokiaľ siahala tekutina v slamke. Teplomer položíme na priame slnko a sledujeme, ako sa mení hladina v slamke.
Nedokážeme odmerať počet stupňov, ale vidíme názorne, aké teplo je vonku. Nám sa v slamke hladina tekutiny zdvihla a dokonca aj vystrekla von. Existuje spôsob, ako odmerať aj teplotu, to by sme však museli fľašu namočiť do ľadu alebo do niečoho, čím by si tekutina získala vonkajšiu teplotu a podľa toho by sme si nastavili potom napr. 0 stupňov a vedeli by sme odmerať rozdiel….
Video návod, podľa ktorého sme to robili aj my, nájdete napríklad na tomto odkaze, prípadne aj na tomto, tomto či tomto.
Určite nesmie chýbať aj normálny vonkajší teplomer, z ktorého by žiaci mohli odmerať skutočnú vonkajšiu teplotu. 🙂
Nápady na ďalšie meranie:
- pripraviť mapy územia/mesta v ktorom robíme meteorologickú stanicu
- nájsť klimatodiagramy – teplota, zrážky v priebehu roka
- synoptické mapy Európy – pozorovať priebeh tlakovej níže a výše
- odmerajte dĺžku slnečného svitu počas dňa, východ a západ slnka
- vytlačiť predpoveď počasia pre dané územie na kontrolu, prípadne im z predpovede ponúknuť len niektoré údaje
- voda a vodná para – v rôznych ročných obdobiach, môžeme pozorovať rosu, inovať, mráz… pozorujete to aj teraz?
- meranie dĺžky slnečného svitu (ovplyvňuje dennú teplotu vzduchu) – pomocou solárneho panelu napríklad zo stavebnice Fischertechnik
- meranie tlaku vzduchu pomocou senzorov
Žiaci odmerajú rôzne veličiny, pozorujú vietor, oblaky, teplotu, počasie… Na konci aktivity si pripravia predpoveď počasia, v ktorej zhodnotia všetko, čo namerali, môžu to doplniť o nejaké pranostiky, parodovať predpovede počasia z televízie a podobne.
My sme našu aktivitu skúšali v podstate na dospelých ľuďoch, budúcich učiteľoch geografie. Aktivita sa viacmenej všetkým páčila, niektorým viac, niektorým menej. Všetci vyrobili super meteorologické stanice a niektorí si pripravili aj vtipné predpovede počasia. Dôležité je počas aktivity chodiť medzi skupinami, pomôcť im, prípadne im poradiť, ako na to. Taktiež učiteľ musí skontrolovať pomocou kompasu, či vyrobený kompas funguje správne. Po prezentácii je vhodné povedať si ešte, že ako meriame smer vetra a či ho odmerali správne a podobne.
Aktivitu som skúsila aj s deťmi v roku 2018 na malom vedecko-technickom tábore a niektoré aktivity používaj pravidelne aj počas geografického krúžku. Aktivity ne možné robiť aj zvlášť na hodine geografie – ako krátku vsuvku na pár minút. Napríklad kompas – orientácia v prírode, pri zemepisných súradniciach, na prvovke; slnečné hodiny – pri učive o Slnku a časových pásmach (čase); zvyšok pri počasí niektorého z kontinentov alebo Slovenska…