Ahojte, tento blogový príspevok je ku predmetu Webové technológie vo vzdelávaní 🙂
Blogy vo vyučovaní?
Na druhej hodine webových technológií sme si hovorili o blogoch. S blogmi mám vlastnú skúsenosť zo svojich detských základoškolských čias a zo začiatku strednej školy. Nepísala som tam až tak veľa o sebe, skôr sme vyrábali „komixy“ s príbehmi z hry, vymýšľali sme si vlastný časopis a písali príbehy s kamarátkami. Túto technológiu webu 2.0 sme v škole nevyužívali, čo je možno škoda. Moji spolužiaci blogy ani nepoznali, ani nepoužívali.
Školský blog – páči sa mi, keď školy majú svoj vlastný blog. Podľa mňa je úplne super, ak zverejňujú, čo sa na škole deje – do akých súťaží sa zapojili, kto vyhral, kde boli na exkurzii, akcie ktoré sa konajú v škole… Myslím si, že o tieto informácie majú záujem aj žiaci, učitelia, rodičia, obyvatelia mesta, rodinní príslušníci detí (babky, dedkovia ktorý už surfujú na internete) alebo aj potenciálni uchádzači o školu. Súhlasím však s tým, že nemali by to preháňať s počtom článkov – stačí jeden denne. Určite by to malo mať nejakého správcu, ale články mi mohlo pridávať viacero ľudí. Radšej si treba nastaviť zverejnenie na iný deň (aj to sa dá), netreba to pridať okamžite.
Triedny/Predmetový blog – tiež sa mi páči táto idea, ale určite by tam mali byť zapojení všetci žiaci z triedy, aj viacerí učitelia, dokonca by tam možno mohli byť viaceré ročníky. Malo by sa to využívať pravidelne a na viacerých predmetoch, aby si žiaci zvykli. Jednak sa žiaci naučia zásady Netikety v praxi, vyskúšajú si byť malým web novinárom, môžu sa pochváliť svojimi článkami aj iným ľuďom, než spolužiakom, môžu sem zverejňovať eseje/referáty, naučia sa komunikovať a vyjadrovať svoj názor. Učiteľ tu môže pridať napríklad nedoriešený problém z hodiny/učiva, na ktorý by rád poznal názory žiakov. Výhoda blogu je, že sa ku tomu môžu dostať všetci (myslím si, že v dnešnej dobe to už nie je problém alebo len výnimočne), dokonca aj tí ktorí chýbali na hodine. Nemôžu sa vyhovárať, že neboli v škole a nepočuli spolužiakov referát, preto nemôže písať písomku, v ktorej budú otázky aj z jeho referátu. Super je, že sem vedia vkladať nie len text, ale aj obrázky a odkazy.
Komentáre píšte tu dole, stačí dať meno/prezývku a mail. Kvôli GDPR uvádzam, že keď skončí tento predmet, tak tie maily potom zmažem 🙂 Ak by vám to napísalo prípadne nedalo komentár automaticky, pravdepodobne čaká na schválenie (kvôli nejakému slovu, čo ste použili a podobne), ja ho schválim, prípadne mi napíšte.
Ahoj, dostupnosť blogu je jedna z jeho najväčších výhod – jediné, čo musí žiak (akýkoľvek čitateľ) urobiť, je kliknúť na stránku a nemusí riešiť žiadne prihlasovacie údaje alebo podobné oficiality. Možno by malo zmysel urobiť niečo ako centralizovaný školský komunikačný kanál, kde by sa pod jednotlivými tagmi dostávali odporúčané články/témy/zadania medzi tých, ktorých sa to týka, ale mali by otvorený prístup aj iným novinkám. A samozrejme mohli by medzi sebou komunikovať v komentároch alebo fórach. Ako učiteľ by som sa asi trochu bála, že keď bude každý žiak sledovať 20 rôznych blogov, tak reálne nebude sledovať ani jeden, alebo ak áno, tak nedostatočne dôsledne (teda, aspoň ja by som určite nezvládala sledovať toľko blogov naraz).
Super. áno, súhlasím s tým čo si napísala, Myslim si, že aj triedny a aj školský blog veľmi pomôžu ako žiakom tak aj učiteľom a rodičom, ale napriek tomu si myslim, že učitelia nemajú s blogom skúsenots a práve v tomto je problém nevyužívania blogov.
Súhlasím s tým treidnym a školským blogom. Ale v dnešnej dobe je veľmi veľký problém mať súhlas od rodičov žiakov, aby mohli byť zverejnené ich mená alebo fotky na stránke školy. Napríklad na škole kde učím, na začiatku školského roku musia všetci žiaci a ich rodičia podpísať vyhlásenie, kde udeľujú súhlasy a nesúhlasy na konkrétne zverejňovania fotiek alebo mien napríklad aj na stránke školy, alebo na školských nástenkách po chodbách.